Choď na obsah Choď na menu
 


 2.-8.7.2012 Tatranský tábor agility a Tatranské hry

             Obyvatelia Veľkého Slavkova privítali vo svojej dedinke účastníkov ôsmeho ročníku Tatranského agility tábora. Druhý krát som bola trénerkou na tejto príjemnej dovolenkovej akcii. Prihlásených bolo 25 účastníkov z celého Slovenska a Čiech.

            Od pondelka sa vystriedali na prekážkach šteniatka, začiatočníci, začínajúci pretekári a skúsené agility tímy.  Vo štvrtok si pretekári mohli vyskúšať, či tréning stál za to, na pretekoch, ktoré rozhodoval slečna Vendula Hausnerová (viac v článku Tatranské Dvojskúšky). Po ďalších dňoch tréningu nasledovali neoficiálne preteky Tatranské hry, na ktorých sa mohli zúčastniť všetci účastníci tábora. Prišli tiež začínajúce tímy zo Slovenska, čo pretekom dodalo tú správnu atmosféru. Rozhodovania a stavby parkúrov som sa s radosťou ujala ja. Dva parkúry mali postavené začiatočníci, dva pokročilé tímy a dva pretekári. Veľmi ma potešila bojovnosť všetkých pretekárov. Každý chcel podať svoj najlepší výkon. Po dobehnutí sa bežala ešte štafeta. Súťažiaci mali prekonať ľahkú dráhu, avšak štafetovým kolíkom bola kosť, ktorá sa stala veľkým lákadlom pre štvornohú časť tímu. V štafete najkrajší výkon predviedla Janka Romanová s americkým kokeršpanielom Darkym a Miro Považan s borderákom Jamesom.  Na záver si víťazi prevzali krásne diplomy, ktoré pripravila Zuzka Högerová a prvé tri miesta v súčtoch boli odmenené pohármi. Bohužiaľ archy s výsledkami sa k dnešnému dňu nedochovali. Krásne výkony predviedla Natálka Sýkorová s australákom Crazym, spolu si vybehali v súčte dvoch behov 3. miesto. Potešili ma začínajúce tímy z tábora, ktoré sa aj po neúspechu v prvom behu, postavili na štart v druhom kole a celý parkúr zvládli! V kategórii porkočilých prekvapila mimotáborvá účastníčka Tatiana Mareková s jorkšírkou Kameliou, spolu si vybehali prvé miesto v súčtoch, aj napriek konkurencii borderiek (pozn.: kat. pokorčilých bola hodnotená bez rozdielu výšky psa). Veľkými bojovníkmi pre mňa bola Maťka Slavkovská a jej jorkšírka Lilly, ktorá počas táboru bojovala s prekonávaním Áčka. Na pretekoch touto prekážkou preletela, akoby s ňou nikdy nemala problém. Aj to dokáže adrenalín. V kategórii pretekári, boli väčšinou táborníci, ktorí si rozdelili poháre. Prekvapením bola kategória large, kde o víťazoch rozhodol až rozstrel, pretože ani jeden pretekár neprešiel jumpingom alebo openom bez diskvalifikácie. Celé preteky sme zvládli zorganizovať vďaka pomocníkom, či táborníkom alebo členom klubu MKA Tatry Poprad, ktorí sa pretekov zúčastnili.

            Ako trénerka som strávila krásny týždeň, po ktorom som sa veľmi tešila na ozajstnú dovolenku. Veľké ďakujem patrí účastníkom, ktorí mi celý týždeň pomáhali, hlavne Vande a jej borderke Selly, ktoré boli moje spolubývajúce a tiež asistentky. Poďakovanie patrí aj mojím rodičom, ktorí šli náhodou takmer každý deň okolo Veľkého Slavkova, aby sa prsvedčili, že neumieram od hladu a pomohli mi celú akciu pripraviť a tiež ukončiť. Posledné poďakovanie je pre všetkých, ktorých som nespomenula v texte, ale určite som Vám poďakovala osobne a manželom Harabinovcom, kotrí nám každý rok umožnili uskutočniť túto skvelú akciu s ubytovaním v chatkách a stravovaním v reštaurácii Salaš.
                                                                                                                           Katarína Kolarovová

(späť)