Choď na obsah Choď na menu
 


 

Najčastejšie ochorenia: 

 

Dysplazia bedrových kĺbov:

 

Dysplázia bedrových kĺbov je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení pohybového aparátu psov.

Čo je to dysplázia bedrových kĺbov?

Je to dedične podmienená vývojová anomália bedrových kĺbov, vyskytujúca sa u psov všetkých plemien, charakterizovaná ireverzibilnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti, ktoré sú príčinou následnej artrózy, subluxácie až luxácie (vykĺbenie). Negatívne ovplyvňuje pohyblivosť, vytrvalosť v neposlednom rade tiež pracovné využitie.

Aká je stavba bedrového kĺbu?

Bedrový kĺb slúži na pripojenie kostry voľnej panvovej končatiny k psovej kostre. Pri normálne vyvinutom kĺbe zapadá hlavica stehnovej kosti (femuru), do kĺbovej jamky (acetabula), ktorá je súčasťou kostry panvy a má miskovitý tvar. Keďže kĺbová jamka ma menší plošný obsah ako hlavica femuru, je pri svojom obvode doplnená chrupavkovitým valom. Hlavica kosti sthenovej má pologuľovitú kĺbovú plochu, ktorá je na vnútornej strane pri vrchole prerušená drobnou jamkou, z ktorej odstupuje krátky oblý väz spájajúci hlavicu femuru s kĺbovou jamkou. Tak ako u každého iného kĺbu je spojenie tvrdých častí spevnené priestranným kĺbovým púzdrom. To odstupuje z väzivového okraja kĺbovej jamky a pripája sa na kŕčok stehnovej kosti. Pohyby, ktoré sa dajú v tomto kĺbe vykonávať sú natiahnutie a ohyb. Ostatné pohyby obmedzuje mohutná svalovina a zábranné väzy.

Na RTG snímku normálne vyvinutého kĺbu môžeme vidieť ideálne pologuľovitú hlavicu stehnovej kosti, uloženú z dvoch tretín v primerane veľkej kĺbovej jamke. Spodný okraj kĺbovej jamky je rovnobežný s okrajom hlavice. Kĺbová štrbina, ktorá vzniká medzi acetabulom a hlavicou kosti stehnovej je úzka.

Pri postihnutí bedrového kĺbu vývojovou vadou (dyspláziou) dochádza k zmenám, ktoré môžeme rozdeliť na: primárne a sekundárne.

K primárnym zmenám patrí: plytká kĺbová jamka a čiastočné až úplné vykĺbenie. V priebehu vývoja sa k nim pridávajú zmeny druhotné, ako sú: výrastky v okolí kĺbu, tvarové zmeny hlavice kosti stehnovej a iné. Aby sa dali tieto vady objektívne posúdiť a porovnávať, boli vypracované mnohé metódy na jej hodnotenie. U nás sa za základ pre posudzovanie RTG snímkov na dyspláziu bedrových kĺbov vybrala norma so smernicami FCi podľa Dr. Norbergera. Podľa nej rozoznávame: negatívny nález a štyri stupne dysplázie, od prvého ľahkého až po štvrtý, ktorý je v podstate už vykĺbenie - luxácia bedrového kĺbu.

Aké vývojové anomálie môžeme pozorovať pri jednotlivých stupňoch dysplázie (stručná charakteristika)?

Prvý stupeň - uloženie hlavici stehnovej kosti v acetabule je normálne, nie však ideálne; pologuľovitá, kĺbová štrbina je nepatrne širšia a na spodnom okraji kĺbovej jamky a hlavici stehnovej kosti sa nachádzajú malé tvarové zmeny.

Druhý stupeň - hlavica je nepatrne vykĺbená, nie je ideálne pologuľovitá a má náznak kužeľovitého tvaru. Kĺbová štrbina je širšia. Spodný okraj kĺbovej jamky s okrajom hlavice sa zreteľne rozbieha k pozdĺžnej osi panvy.

Tretí stupeň - ide o čiastočné vykĺbenie. Vidieť už na prvý pohľad výrazné tvarové zmeny, ako sú kužeľovitý tvar hlavice femuru a široká kĺbová štrbina. Kĺbové plochy nie sú hladké, dochádza k tvorbe kostných výrastkov. Vidieť už výrazné zmeny vznikajúce v dôsledku počínajúcej deformačnej artrózy.


Štvrtý stupeň - ide o výrazné vykĺbenie, kĺbová jamka je takmer rovná, vznikajú výrazné tvarové zmeny.

displazia.jpg

Dysplázia bedrových kĺbov sa röntgenologicky vyhodnocuje po dovŕšení veku 12 mesiacov. Toto ochorenie sa vyvíja pomaly a v dvanástich mesiacoch sa predpokladá ukončenie vývoja bedrového kĺbu. Táto hranica dokončenia vývoja je len priemerná, lebo vývoj je ukončený u niektorých plemien, resp. v niektorých líniách omnoho neskôr. Preto by bolo lepšie robiť RTG diagnostiku tohto ochorenia až vo veku 24 mesiacov, prípadne robiť kontrolné vyšetrenie opakovane vo vyššom veku t.j. medzi 3 až 4-mi rokmi života. Z hľadiska organizovania chovu, resp. chovnej selekcie, bolo rozhodnuté robiť vyšetrenie od veku 12 mesiacov.

 

Aké sú príznaky ochorenia?

Príznaky ochorenia sú rôzne podľa veku psa a mnohých iných faktorov. Veľmi často - hlavne u starších psov - sa stáva, že RTG nález nie je v súlade s klinickým nálezom, t.zn. že stupeň poškodenia kĺbu (stupeň dysplázie) sa neprejavuje vždy adekvátnymi klinickými zmenami popisovanými nižšie.

Na dyspláziu musíme myslieť už pri 4 - 6 mesačných mladých psoch, ktorí sú v dobrom výživnom stave, málo temperamentné, často ležia a rýchlo sa unavia. Majú kymácavú chôdzu, prípadne na niektorú panvovú končatinu krívajú. Nedobre znášajú záťaž pri výcviku alebo tréningu agility. U starších psov sa často stretávame s tým, že pes s veľmi vážnymi zmenami v kostných častiach kĺbu sa pohybuje bez vážnych ťažkostí, dokonca znesie úplné avšak krátkodobé zaťaženie výcvikom a je schopný podať vrcholový výkon. Tiež naopak, pes s ľahkým stupňom môže prejavovať výrazné poruchy v mechanike pohybu.

Z klinických príznakov veľmi často pozorujeme slabé krívanie, ktoré je výraznejšie po pokoji. Pes, ktorý dlhšie odpočíva, hlavne po predchádzajúcej väčšej záťaži, sa len ťažko dvíha a trvá mu dosť dlho, kým sa rozchodí. Pes postihnutý dyspláziou nerád prekonáva prekážky. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pri postihnutí vyšším stupňom dysplázie neznáša celodenné zaťaženie výcvikom, opakujúce sa niekoľko dní po sebe. dajú sa vo výcviku používať, ale treba s ich pohybom a chuťou správne hospodáriť. Vyhovuje im kratšie intenzívne zaťaženie. Treba sa vystríhať dlhodobým behom pri bicykli a častým cvičeniam na prekážkach. Nežiadajme od takého psa časté a rýchle zmeny pohybu, a to nielen prudké zastavenie po rýchlom behu do sedu, ale vystríhajme sa aj rýchlym zmenám smeru pohybu. Nie je vhodné robiť dlhé stopy v členitom teréne. Rozhodne sa neodporúča zaradiť ho do prípravy, resp. zúčastňovať sa tréningov a pretekov v agility. Najlepšie pre takéhoto psa spravíme, ak ho z výcviku úplne vynecháme a bude nám len príjemným spoločníkom na vychádzky do prírody.

To, že sa rôzne stupne dysplázie prejavujú u psov rôzne, je vo veľkej miere ovplyvnené aj ich povahou, vrodeným temperamentom, chuťou pracovať, chuťou vyhovieť povelu svojho psovoda a tiež ich vekom.

Ak pozorujeme prejavy psa pri pohybe, zistíme, že postihnuté psy "rýchlejšie starnú". Pes postihnutý dyspláziou potrebuje omnoho dlhší čas na regeneráciu svojich síl po tréningu ako pes zdravý. Skúsenosti ukázali, že pes s ťažkým stupňom dysplázie vydrží behať, ak ho k tomu nútime, aj celý deň a pritom nemusíme na ňom pozorovať únavu ani krívanie. No takýto pes sa dostane do krízového obdobia, ktoré môže nastať až po 2 - 3 dňoch. Pes pôsobí na nás dojmom lenivého, je ospalý, nechce sa mu vstávať, je bez chuti k práci, môže aj krívať. Prejavuje nechuť k niektorým cvikom. Dlho trvá kým sa rozbehá.

Z týchto dôvodov sa veľmi často stáva, že dysplázia býva príčinou nestabilného výkonu psa, že i pri správnej metodike nedosiahneme stabilný výkon.

Avšak nie vždy pes, ktorý trpí takýmito príznakmi, je postihnutý dyspláziou bedrových kĺbov.

Aká je terapia?

Toto ochorenie sa liečiť v pravom zmysle slova liečiť nedá. Ne zníženie bolestivosti a pohybových ťažkostí bola pokusne vypracovaná chirurgická metóda - pektinectomia. Ide o preťatie m. pectineus (svalu), ktorý patrí k priťahovačom na mediálnej (vnútornej) strane panvovej končatiny. Tento chirurgický zákrok bol skúšaný u psov vyradených z výcviku pre služobné potreby. Nie vždy priaznivý výsledok bol trvalý.

Ďalšie možnosti chirurgického riešenia problému sú endoprotéza - náhrada bedrového kĺbu, prípadne decapitácia capitis osis femoris, čiže odstránenie hlavice stehennej kosti.Šľachový a svalový aparát v tejto oblasti umožňuje udržanie stehennej kosti v takej polohe, že pohyblivosť panvovej končatiny po takomto zákroku je vyhovujúca.

Ďalšia možnosť riešenia problému dysplázie bedrového kĺbu je umožnená momentálnou dostupnosťou kvalitných chonroprotektív (prípravkov na liečbu kĺbov - najmä chrupaviek) na našom trhu. Ide o prípravky CHASSOTON 4% gran., CANIVITON High Density tbl. a CANIVITON FORTE 10 gran. a CANIVITON FORTE 30 gran. od švajčiarskej firmy CHASSOT. Účinnosť oboch prípravkov zvyšuje súčasné používanie prípravku DERMANORM olej / kapsle, taktiež od tejto firmy.

CHASSOTON 4% gran. - prípravok obsahujúci extrakt z novozélandských mäkkýšov Perna Canaliculus má najvyšší účinok v akútnej fáze traumatizácie kĺbu, v iniciálnom štádiu bolesti. Slúži na opätovnú obnovu kĺbovej funkcie, zníženie zápalovej reakcie a zlešenie regeneračného procesu chrupavky. Tento efekt sa zvýši súčasným podávaním nenasýtených mastných kyselín omega 3 (prípravok DERMANORM olej / kapsle), ktoré zbrzdí syntézu protizápalových prostaglandínov a leukotriénov, ktoré zodpovedajú za zápalovú reakciu.

CANIVITON - obsahujúci polysulfátové glykosaminoglykany, sa používa pri neinfekčných traumatických poškodeniach kĺbových funkcií. Brzdí enzýmy poškodzujúce chrupavky. Je veľmi účinný pri liečbe všetkých degeneratívnych kĺbových ochorení (artrózach) aj svojim stimulačným efektom na syntézu chrupavky. Zabezpečuje mechanickú pružnosť a schopnosť záťaže chrupavky. Jeho podávanie musí byť dlhodobé - niekoľko týždňov až mesiacov. Bol dokázaný jeho veľký význam v profylaxii vzniku dysplázie bedrových kĺbov u mladých psov, kedy zamedzuje vzniku tohto ochorenia u psov so sklonom k ochoreniu na dyspláziu, ako aj v prevencii vzniku stareckej artrózy.

Koncept pre úspešnú terapiu degeneratívnych kĺbových ochorení pozostáva z krátkodobého podávania prípravku s obsahom extraktu z novozélandských mäkkýšov a s nenasýtenými mastnými kyselinami - cca 2 - 4 týždne, a potom by malo nasledovať dlhodobé podávanie prípravku s chondroitinsulfátom - min. 100 dní.

V chove sa nesmie zabúdať, že aj napriek tomu, že dnes už dokáže veterinárna medicína riešiť problémy dysplázie bedrových kĺbov, treba s touto chorobou bojovať naďalej aj na poli genetiky.

 

 

 

 

 

 

 

MVDr. Danica Kocúrová

 

 

 

Vonkajšie a vnútorné parazity psov

– Ako sa proti nim chrániť?

 

 

Prítomnosť parazitov u psoch je jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa majiteľ zvieraťa stretáva. Parazity žijúce v črevách a vo vnútornom prostredí psa označujeme ako vnútorné parazity (endoparazity) a parazity, ktoré sa  nacházajú na koži a v srsti psa nazývame vonkajšie parazity (ektoparazity).

Vnútorné parazity  

Z vnútorných parazitov majú najväčší význam: škrkavky – oblé červy, pásomnice – ploché červy a protozoá – jednobunkové organizmy (giardie, kokcídie).  Škrkavky, u psov je to Toxocara canis, sú aj v dnešnej dobe napriek odporučeným odčervovacím programom v populácii psov, a najmä šteniat, veľmi rozšírené. Je to spôsobené podceňovaním týchto odporúčaní chovateľmi, ale aj špecifickým spôsobom vývojového cyklu a prenosu tohto parazita. Pes sa nakazí zožratím vajíčka, z ktorého sa v čreve vyliahne larva. Tá preniká cez črevo a migruje v tele psa. U šteniat do 3 mesiacov larvy putujú krvou do pľúc, odtiaľ sú vykašľané a znovu prehltnuté, v čreve dospejú a trusom sa dostávajú von. V truse ich vidíme ako biele oblé červy dlhé 6 až 15 cm. U dospelých psov sa niektoré larvy pri migrácii v orgánoch opuzdria a ostávajú tam. U gravidných súk sa vplyvom hormónov aktivujú a prenikajú cez placentu do ešte nenarodených šteniat a tiež môžu migrovať do mliečnej žľazy a mliekom sa dostávajú do cicajúcich šteniat. Práve z týchto dôvodov musíme prísne dodržiavať odčervovací program šteniat spolu s matkou. U šteniat sa toto ochorenie môže prejaviť hnačkou, ktorá sa častokrát strieda so zápchou. Pri silnej invázii môžeme pozorovať zväčšené brušká a toxíny červov môžu spôsobiť aj nervové príznaky.

Pásomnice, u psov najčastejšie Dipilidium caninum , majú dlhé a ploché článkované telo. V truse psov ich môžeme vidieť ako bielo-ružové články podobné uhorkovým kôstkam. Dospelé jedince sa prichytia na stenu čreva a zadné články obsahujúce vajíčka sa oddeľujú a vylučujú trusom von. Na vývoj potrebujú jedného alebo dvoch medzihostiteľov (blcha, malý hlodavec, človek).

Pre napadnutie jednobunkovými parazitmi je charakteristická chronická hnačka s prímesou hlienu, prípadne krvi. Je pri nej typické striedanie hnačkového obdobia a obdobia normálneho formovaného trusu.

Pri neliečenej parazitárnej hnačke môže dôjsť k dehydratácii, anémii, vychudnutiu až smrti. V praxi nemusia prebiehať príznaky jednotlivých hnačiek typickým spôsobom a často môžu byť parazity spúšťačom ich ďalších príčin. A preto pravidlom číslo 1 pri objavení sa akejkoľvek hnačky, je skontrolovať odčervovací program a najlepšie je u hnačkujúceho psíka odčervenie zopakovať! Odčervenie kvalitným kombinovaným antiparazitárnym prípravkom je najlepšou a jedinou možnou prevenciou aj liečbou endoparazitóz. Odčervovacie tablety alebo pasty sú dostupné u veterinárneho lekára alebo v lekárni. Je ich viac druhov, väčšinou s kombináciou účinných látok fenbendazol, pyrantel a praziquantel (napr. prípravok Caniverm tbl.).

Odčervovací program:

-         Gravidnú suku odčervujeme prvýkrát tesne pred krytím, druhýkrát 2 týždne pred termínom pôrodu a tretíkrát súbežne s prvým odčervením šteniat.

-         Šteňatá odčervujeme od 2.-3. týždňa veku opakovane každé 2 týždne až do veku 3 mesiacov.

-         Dospelé psy odčervujeme 4 × ročne.

Väčšina odčervovacích prípravkov je na jednorazové použitie, ale keď po odčervení nájdeme v truse psa parazity, je potrebné odčervenie zopakovať. Aby bolo odčervenie účinné, je taktiež  dôležité použiť dávku podľa váhy psa.

Nezanedbateľným opatrením voči endoparazitózam je okrem pravidelného odčervovania aj dobrá hygiena chovu, najmä pri väčšom počte zvierat. Netreba zabúdať, že koterec alebo iné chovné zariadenie je dôležité nielen dôkladne mechanicky očistiť, ale aj vydezinfikovať a pozornosť venovať aj deratizácii. Výrazný vplyv má posilňovanie imunity zvierat kvalitnou výživou a starostlivosťou o celkový zdravotný stav. Pri takomto spôsobe chovu sa dá riziko endoparazitóz znížiť na minimum.

 

Vonkajšie parazity

Najčastejšími vonkajšími parazitmi, s ktorými sa stretávame u psa sú blchy a kliešte. Medzi menej časté patria vši, svrabovce a roztočíky.

Blcha psia je najčastejším parazitom u psov. Je nebezpečná nielen tým, že sama na psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blcha psia síce dáva prednosť cudzopaseniu na psoch, ale dokáže po obmedzenú dobu žiť i na inom hostiteľovi. Pokiaľ je pes silne napadnutý blchami, môžu tieto prejsť i na človeka. Blcha dráždi pokožku psa svojim pohybom v srsti, a tiež ju poškodzuje nabodávaním pri nasávaní krvi. Pohyb i nasávanie, pri ktorom blcha vypúšťa do ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú psovi silné svrbenie. Pes sa škriabe a svrbiace miesta hryzie. U psov často vzniká alergia na blšie pohyznutie spojená s vypadávaním srsti a vážnou infekciou kože. Pri silnom napadnutí blchami môže dôjsť k anémii a chorobnej vychudnutosti zvieraťa.

S kliešťami sa stretávame v letnom období. Nachádzajú sa vo vrstve zelene cca 0,5 – 1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných a listnatých lesoch a v terénoch s krovinami. Nájdeme ich aj v mestských parkoch. 
Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roku (jar, leto) ale postupným otepľovaním a čoraz teplejším priebehom zimy, sa kliešte stávajú celoročným problémom. Takže kliešte sa u nás vyskytujú už marca až do  októbra.  Krivka výskytu má väčšinou dva vrcholy – jarný a jesenný.

Kliešte na území nášho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, ako sú borelióza, babezióza, piroplazmóza, rickettsióza a vírusová encefalitída. Pokiaľ je pes silne napadnutý kliešťami, môže dôjsť až k chudokrvnosti a celkovému zhoršeniu zdravotného a kondičného stavu zvieraťa.

Antiparazitárne prípravky, ktoré ničia, prípadne odpudzujú vonkajšie parazity, môžeme  rozdeliť do viacerých skupín:

Spot-on – pipetky s tekutinou, ktorá sa aplikujú priamo na kožu psa (chlpy sa musia odhrnúť) za krk, prípadne aj na niekoľko miest pozdĺž línie chrbta až po koreň chvosta. Vo všeobecnosti nie je vhodné kúpať psa 2 dni pred a 2 dni po aplikácii účinného prípravku. Účinnou látkou v prípravkoch typu spot on býva permetrín, fipronil a iné. Kupujú sa podľa váhy psíka a účinkujú proti blchám 1 až 3 mesiace a proti kliešťom asi 1 mesiac. Predávajú sa len v lekárni alebo u veterinárneho lekára. Podľa účinnej látky niektoré majú aj repelentný účinok na všetky ektoparazity, vrátane lietajúceho hmyzu. Výhodou tejto formy ochrany je vysoká účinnosť, bezpečnosť a jednoduchá aplikácia.

Antiparazitárne obojky – sú medzi nimi veľké rozdiely podľa účinnej látky a doby účinnosti. Kvalitné antiparazitírne obojky s obsahom propoxuru a flumetrínu účinkujú aj 4-6 mesiacov proti blchám aj proti kliešťom, čo je ich nespornou výhodou. Účinná látka sa z obojku postupne uvoľňuje do hornej vrstvy kože a do srsti a postupne sa rozptýli po celom povrchu tela. Tiež je potrebné dodržiavať podmienku nekúpať psa dva dni pred  a aj dva dni po nasadení obojku. Aby bol obojok účinný, staráme sa o jeho čistotu (aby sa póry na obojku neupchali a účinná látka sa mohla nepretržite uvoľňovať) a nedávame ho psovi dole po celú dobu účinku (ani pri kúpaní alebo na noc). Obojky majú väčšinou špecifický pach, čo môže byť ich určitou nevýhodou pre majiteľov, ktorí chovajú psíka v byte. Výhodou je jednoduchá aplikácia, dlhší účinok, v dôsledku čoho je táto forma ochrany lacnejšia.

Spreje – je veľmi dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti psa a rovnomerné rozptýlenie prípravku do srsti, od toho závisí účinok prípravku. Väčšina z nich však zahubí len blchy prítomné na zvierati a neúčinkuje na parazity dlhodobo. Dĺžka ich účinku proti blchám sa pohybuje, v závislosti od druhu prípravku, od 2 do 12 týždňov ( proti kliešťom 1 až 4 týždne). Je možné ich použiť aj na ošetrenie okolia zvieraťa. Ich určitou nevýhodou je náročnejšia aplikácia, potrebná vyššia dávka u dlhosrstých psov a pre mnoho psov nepríjemný zvuk spreja.

Antiparazitárne šampóny -  majú krátkodobý účinok na blchy aj na kliešte. Ničia len parazity, ktoré sú prítomné  na tele zvieraťa. Keďže väčšina bĺch žije v okolitom prostredí, šampóny sú všeobecne menej účinné. Ich výhodou môže byť, že sú jemnejšie a niektoré sa dajú použiť aj u veľmi mladých šteniat.

Na trhu je mnoho účinných ale aj menej účinných prípravkov, z ktorých si majitelia psov môžu vybrať. Každý má svoje výhody aj nevýhody, líšia sa svojim zložením, či  koncentráciou účinných látok. Je mnoho faktorov, ktoré môžu ich účinok ovplyvniť, a aj po ich aplikácii môže dôjsť k ojedinelému prisatiu parazita (najmä kliešťa). Nemusí to byť dôkazom zlého účinku prípravku, pretože blchy a kliešte sú veľmi odolné organizmy, ktoré sa vedia prispôsobiť. Taktiež sa účinok prípravkov znižuje postupom času od prvého ošetrenia, nadmerným kúpaním a šampónovaním psa (v lete plávanie), zlým používaním obojkov (obojok nedostatočne obopína krk psa, je nadmerne znečistený alebo ho majiteľ v niektorých situáciách psovi dáva dole) alebo nevhodnou aplikáciou spot-on-ov (aplikácia menšej dávky ako je uvedené v návode alebo sa prípravok aplikuje na srsť a nie na kožu).

Na používanie týchto  prípravkov netreba zabúdať, pretože chránia Vášho psa a tým  aj Vás  pred nepríjemnými a nebezpečnými ochoreniami.

 

VETSERVIS s r.o. 

Poradenstvo pre chovy hospodárskych a spoločenských zvierat

 

 

 

 

 

 

zdroj: http://www.dogsk.sk/kynologia/revue/